Moja cesta k autoimunitnému ochoreniu

Moja cesta k autoimunitnému ochoreniu

9. jún 2022

Na druhého synčeka sme sa všetci veľmi tešili. Tehotenstvo prebiehalo bez väčších problémov, jediné čo ma posledný trimester trápilo, boli bolestivé dlane a zaseknutý sedací nerv, ktorý mi nedovoľoval voľne a bezbolestne sa pohybovať. Gynekológ ma však uistil, že to nie je potrebné riešiť, pôrodom sa to uvoľní. A mal pravdu. V januári 2022 sa nám narodil nový člen našej rodiny Danielko a zaseknutý nerv bol fuč.

 

Neustále ma však boleli dlane, umývanie rúk v studenej vode mi spôsobovalo neskutočne nepríjemný pocit a chodidlá stále tŕpli. Tak som sa iba pár dní po pôrode rozhodla tento stav skonzultovať s neurológom. Bola som presvedčená, že ide iba o pricviknutý nerv. Po základnom neurologickom vyšetrení, ktoré ponúka klasická medicína ma pani doktorka odporučila na magnetickú rezonanciu a EMG – elektromyografické vyšetrenie. Ako prvé som dostala termín práve na EMG vyšetrenie, kde sa mi zrazu život otočil o 180 stupňov. Výsledky, ktoré mi diagnostikoval asi najlepší doktor v tomto obore, ma v sekunde položili na kolená. Vzácne nevyliečiteľné ochorenie CIDP, tak znel verdikt. Ide o chronický zápal periférnych nervov, ktorý keď sa rýchlo v zárodku nelieči, môže spôsobiť ochrnutie, nie len pohybového aparátu, ale môže zasiahnuť aj vnútorné orgány. Dve maličké deti doma, veľa plánov a snov pred nami.

 

Okamžitá hospitalizácia, mesačné dieťa odtrhnuté od svojej matky a matka od svojho novorodeného dieťaťa, nasadenie kortikoidnej liečby, ktorá z ľudí robí úplne iných ľudí. Po prepustení z nemocnice, kde som strávila počas najsilnejšieho kovidového obdobia pár dní, som sa domov vrátila s liekmi, ktoré sú podľa mňa neskutočne deformačné. Tvár som mala ako opuchnutý mesiac, a o ostatných vonkajších prejavoch sa aj hanbím písať. Začal sa tak boj s mojou imunitou, ktorú som asi 3 mesiace nevyhrávala. Kortikoidy nezaberali úplne, moje telo a zovnajšok zrazu neboli moje. Neustále som atakovala svojho neurológa, že takto prežívať nemôžem. Opäť ma hospitalizovali a nasadili mi  drahšiu liečbu, ktorá sa odporúča až v nevyhnutnom prípade, nakoľko je vraj drahá a napríklad v iných krajinách ju poisťovne buď odmietajú preplácať alebo sa šetrí pre liečbu detí. Ide o imunoglobulínovú liečbu, infúzie imunoglobulínu vyrobené z ľudskej plazmy. Chodím na ne už vyše roka, raz do mesiaca, a žiadne iné lieky neberiem. Pri tejto liečbe nie je toľko vedľajších účinkov (asi aj žiadne) ako pri kortikoidovej liečbe a zároveň, účinky na môj zdravotný stav sú mnohonásobne lepšie. Nevravím však, že mi nohy netŕpnu, ale môj stav je veľmi prijateľný a môžem žiť plnohodnotný život spolu s mojou rodinou a deťmi, ktoré mamu potrebujú.

 

A čo to je to autoimunitné ochorenie?

 

Úlohou imunitného systému je v prvom rade chrániť nás pred infekciami, zápalmi, baktériami, vírusmi či inými nežiadúcimi choroboplodnými zárodkami. Keď imunitný systém detekuje ich prítomnosť v tele, aktivuje sa a vytvára protilátky, ktoré vyrážajú do boja s nepriateľom. Dokáže rozoznať, čo je súčasťou nášho organizmu a čo je nám cudzie. Autoimunitné ochorenie je stav, pri ktorom váš imunitný systém napáda vlastný organizmus a jeho jednotlivé funkcie. Namiesto boja proti infekciám útočí na vlastné tkanivá v tele, stáva sa naším vlastným nepriateľom. Keď imunita, ktorá má chrániť telo  naopak poškodzuje vlastné tkanivá, vtedy vznikajú rôzne autoimunitné ochorenia. Západná medicína to vraj nevie celkom dobre vysvetliť, ale poznajú sa rôzne spúšťače, ktoré takéto ochorenia môžu vyvolať, a zhodou okolností k nim patrí aj pôrod alebo nadmerný stres.

 

Ale prečo západná medicína lieči formou potláčania choroby a nezameriava sa skôr na príčinu vzniku? Čo chcem vlastne povedať? Čítajte v ďalšom článku TU.

 

Zdroj foto: Shutterstock 

 

 

 

Mohlo by Vás zaujímať